Hlúposť či účelovosť? Skôr oboje

Sú procesy a poučenia, ktoré vyplývajú z histórie. Sú ľudia, ktorí sa nepoučia a zneužívajú históriu stále. To som si pomyslel, keď som počúval kandidátov maďarských politických strán, ktorí sa zakryjú pláštikom nacionalizmu v póze, že idú zachraňovať národnostné menšiny a že národnostné menšiny sú na Slovensku občania druhej kategórie. Dávam tieto vyhlásenia do pozornosti prokuratúry. To nie je politický zápas. To je hrubá urážka národnostných menšín na Slovensku. Ako si môže dovoliť voľajaký Érsek a ďalší urážať ľudí len pre národnosť? Ako ich môže klamať?

Pokračovať v čítaní „Hlúposť či účelovosť? Skôr oboje“

Kubo na ministerstve

Počúval so ministra dopravy Érseka ako z fleku vyriešil, že za plán výstavby diaľnice Bratislava – Košice severnou trasou Slovenska som zodpovedný ja. Navyše, že som o tom sám rozhodol. A tak som rozmýšľal aký je rozdiel medzi ministrom dopravy na Kube a pánom Érsekom a vyšlo mi, že minister je na Kube a Érsek je Kubom na ministerstve šíriacim bludy.

Pokračovať v čítaní „Kubo na ministerstve“

Ozaj sa po vražde Kuciaka a Martiny všetko zmenilo?

Po vražde novinára a jeho snúbenice sme netrpezlivo čakali na stanovisko predsedu vlády, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť štátu. Nesklamal a nezaprel sa. Ešte si pamätáme ako prišiel v sprievode ministra vnútra Kaliňáka a prezidenta policajného zboru Gašpara . Čakalo sa zásadné vystúpenie. Hlavným účinkujúcim však bola hrča peňazí na stole, ktorú Fico sľuboval tomu kto pomôže odhaliť vraždu. Cynické, neľudské, neštátnické. Ľudia sa mu poďakovali tým, že musel odísť z funkcie predsedu vlády. Ale predsedom strany zostal.

Pokračovať v čítaní „Ozaj sa po vražde Kuciaka a Martiny všetko zmenilo?“

Rušenie amnestií – proces právny? Nie, politický!

Politické procesy v 50-tych rokoch boli tragédia. Zomierali nevinní ľudia. Trestaní boli za nič a nikdy neboli vyvodené trestoprávne dôsledky za ich výkon trestu ani voči politikom, ani voči vykonávateľom. Procesy sú politické vtedy, keď rozhodnutie o nich prebieha v rámci politických orgánov rovnako ako rozhodnutie o vine a treste. Doprevádzané sú širokou politickou kampaňou, vyzývaním ľudí aby podporovali a podpisovali tieto procesy a rozhodovali o vine skôr, ako budú zodpovední odsúdení. Pre spôsob akým boli organizované a vedené získali aj iný názov. Demonštračné, alebo monsterprocesy. Keďže za politické procesy 50. rokov nebola vyvodená zodpovednosť, tak stále vzniká potenciál, ktorý dráždi mocných k zneužitiu tohoto inštitútu politických procesov.

Pokračovať v čítaní „Rušenie amnestií – proces právny? Nie, politický!“

K pochabému návrhu Róberta Fica na platenie za štúdium – tlieskali mu všetci

Keď návrh prednášal, tlieskali mu všetci prítomní delegáti a kandidáti za poslancov za Smer. Čo z toho vyplýva? Že chyba nie je len vo Ficovi, ale aj v jeho strane. Minimálna obrana je nevoliť ich ani rodičmi, ani študentmi.

Aby sme absurdnosť návrhu pochopili, poďme sa na to pozrieť z ďalšieho hľadiska. V Českej republike na zdravotníckych fakultách študuje niekoľko stovák študentov zo Slovenska. Za štúdium N E P L A T I A . Napriek tomu je to pre Českú republiku výhodné. Asi dvesto z nich sa ich vracia domov. Ostatní ostávajú v Českej republike. Čo možno očakávať? Zvýši sa záujem o štúdium medicíny v Českej republike. Kto prerobí? Slovenská republika. Mimochodom nikto nevysvetlí, prečo je štúdium na Slovensku spoplatňované.

Pokračovať v čítaní „K pochabému návrhu Róberta Fica na platenie za štúdium – tlieskali mu všetci“

Postoj občana

Z listu od občana, ktorý si neželal byť menovaný.

Otvorte si oči pre poznanie. Západ nám tu podsúva, aký je blahobyt v Nemecku, aby sme tam odišli pracovať za lepším životom, tak sa pýtam:

„Kam dali Nemci tie peniaze od 1945, keď nevlastnia ani svoju strechu nad hlavou kde bývajú a ostali nájomníkmi?

Pritom nezažili socializmus-hospodársky úpadok, mali iba technologický pokrok a kapitalizmus. Odpoveď nájdete v reportážach: ZDF Frontal 21 a RTL2″ Armes Reiches Deutschland“, kde sami obyvatelia kupujú akcie spoločností kótovaných na burze, ako napr. Deutsche Wohnen&Co., ktoré vykupujú ich bytové domy aj s nimi, nájomníkmi a tým prechádzajú na trhové nájomné zo dňa na deň o 80% vyššie. Aj preto ročne odchádza z Nemecka viac, ako 750 tisíc obyvateľov preč. Naše obyvateľstvo je vo svojom, iba nová generácia sa zadlžuje hypom.

Pokračovať v čítaní „Postoj občana“

Študenti, nevoľte Fica, hrabe mu

Obyčajne Fica v televízii vypínam, ale keď som zachytil, ako predniesol nehoráznu hlúposť, že študenti medicíny v prípade záujmu o prácu v zahraničí budú musieť uhradiť 55 tisíc €, nemôžem mlčať. Prečo? Dôvody sú nasledovné:

  1. Už za cisára pána bolo zrušené nevoľníctvo a teraz ho zavádzať zdravý človek nemôže.
  2. Za komunistov bolo niečo podobné, že keď vysokoškolsky vzdelaná osoba odchádzala na západ, museli zaplatiť poplatok za vzdelanie. Proti tomu sa zdvihla taká vlna odporu, že komunisti potichu túto normu stiahli. Komunisti sú preč, ale Fico a jeho spôsoby nám zostanú. On je štát. On je zákon. On je aj fraška.
  3. Organizácia spojených národov prijala Chartu ľudských a občianskych práv. Existuje aj Európska charta ľudských a občianskych práv a existuje aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá obsahuje aj právo občana na vzdelanie ako právo občana garantované sústavou vnútroštátnych a medzinárodných právnych noriem.
  4. Existuje aj Európska únia a jeden z jej základných pilierov je slobodný pohyb pracovnej sily. Slovensko sa k tomu zaviazalo pri vstupe do Európskej únie a potvrdilo ďalšími normami.
  5. Medzištátne zmluvy a rozhodnutia európskych orgánov majú väčšiu silu ako zákon Slovenskej republiky. A Ficko si nemôže robiť čo len chce.
  6. Ak by chcel zaviesť spoplatnenie lekárov, bola by to diskriminácia vo vzťahu k ostatným profesiám. Čo je zase z ľudského hľadiska a práv vylúčené. Spoplatniť všetkých je ešte väčšia hlúposť.
Pokračovať v čítaní „Študenti, nevoľte Fica, hrabe mu“

25 rokov Slovenska, momentka z 19. septembra 1991.

Výňatok z knihy „25 slovenských rokov“ od vydavateľstva mayer media.

     Momentka z 19. septembra 1991:

     Kým sa na bratislavskom Námestí SNP konalo niekoľkodesaťtisícové celonárodné zhromaždenie Za zvrchované Slovensko, pod sochou českého leva na dunajskom nábreží v tom čase niekdajšia kandidátka na post prezidentky Slovenskej republiky a neskoršia premierka SR, sociologička a aktivistka VPN Iveta Radičová spolu s ďalšími odporcami slovenskej štátnej samostatnosti organizovala petičnú akciu Za spoločný štát. Pod levom sa vtedy zhromaždilo len pár desiatok ľudí. Pokračovať v čítaní „25 rokov Slovenska, momentka z 19. septembra 1991.“

Niektoré úvahy a poučenia z volieb v Čechách.

Vlastne je po voľbách a mohlo by sa povedať, že je rozhodnuté a všetko je jasné. A ono vlastne nie je jasné nič.  Jasné je, že kandidátmi vo finále boli Miloš Zeman a Jiří Drahoš. Je jasné, že Miloš Zeman veľkú časť svojho života venoval sociálnej  demokracii a životu v politike. Jiří Drahoš bol významnou  osobnosťou v iných odvetviach. Ale to sú tváre. Čo viac sa za týmto politickým zápasom skrýva a najmä, čo je platné aj pre nás? Pokračovať v čítaní „Niektoré úvahy a poučenia z volieb v Čechách.“

Irónia odmeňovania

Za socializmu existoval vtip nasledovného znenia:
Existoval paragraf, ktorý zvýhodňoval účastníkov SNP.  Nepamätám či to bolo 155 alebo 255.

Prišiel muž pýtať tento paragraf pre svojho otca. Dostal otázku či otec bojoval v povstaní? Odpoveď bola áno. Či so zbraňou v ruke? Odpoveď bola áno. Či mal aj nejakú hodnosť? Odpoveď bola áno. A akú mal hodnosť? Odpoveď bola SS obergruppenfuhrer a prekvapený úradník odpovedal, však to bol Nemec, a on odpovedá ale východný.

Vtedy to bol vtip, od 1. januára 2018 je to pravda. Podobnosť čiste náhodná.  🙂

Poďakovanie

Ďakujem Slovenskej Republike, že si povšimla, že tu bola aj vláda zakladateľov štátu, a že orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú členov vlády či rozhodnutím o amnestiách sa nedopustili trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Oznámené v tlači 17 dní pred 1. januárom 2018 pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky. Ďakujem, že ocenili aj moju účasť na týchto zápasoch 6 násobným trestným stíhaním a posledne som dostal aj ocenenie od policajného zboru. Dostal som 3 eurovú známku za to, že som premenil zbor národnej bezpečnosti na policajný zbor a dostal som aj doporučenie, že tú známku môžem použiť na list. No ako by som mohol takéto ocenenie zneužiť na list?
Takže vďaka občania, tí čo vám štát zakladali nech čakajú pred Ilavou a tí čo vám ho likvidujú nech tancujú na najvyšších miestach a potom vaši pradedovia budú rozprávať ako sme raz mali štát. Takže ďakujem za prejavenú dôveru pánovi generálnemu prokurátorovi, vyšetrovateľom policajného zboru, ďakujem pánovi prezidentovi, predsedovi parlamentu, predsedovi vlády ktorí ich na to zneužívajú.  Takže do 25. roku Slovenskej republiky vstupujem ako podozrivý zločinec s vysokou vďačnosťou a smelým pohľadom vpred. Akurát, že mi v tom výhlade bráni cintorín …

Kiska odmeňoval

Tešil som sa z toho, že Slovensko má 25 rokov. Viem, koľko práce stálo jeho založenie a koľko vecí bolo treba urobiť, aby nebolo len epizódou ale trválkou v politike Slovákov. Bolo veľa zápasov za národnú slobodu, ale vrcholili 1. januárom 1993 kedy ju získali bez obetí ľudských, bez materiálnych strát uznaní celým svetom. Okrem vecných problémov obrovské množstvo síl stálo vnútorný zápas s tými, čo zvrchované Slovensko ako štát nechceli. A tak hodnotenie tohto obdobia robí Kiska na doby. Pokračovať v čítaní „Kiska odmeňoval“

Nie je to o svätej trojici

Pozeral som fotku zo spoločného rokovania Kisku, Fica a Danka k zahraničným otázkam. Pripomínali mi trojicu. Jeden je čerstvý otec, tí dvaja sú synovia svojich rodičov, ale ducha som v tých tvárach nevidel. Už dlhšie na slovenskej politickej scéne omielajú jadro Európskej únie.  Nehovoria kto jadro tvorí, aký zisk z neho bude, čo nás to bude stát v suverenite a aký bude zisk pre občanov tohto štátu? Hovoria o sebe, že pôsobia ako jediní zástancovia jadra aj v Európskej štvorke. Ja ich skôr vnímam ako trójskeho koňa v Európskej štvorke. Pokračovať v čítaní „Nie je to o svätej trojici“

List od občianky ku dňu Ústavy

Vážený pán Mečiar s rod.
Keď Vám píšem tieto riadky je 1. septembra 2017 štátny sviatok – Deň Ústavy SR a sledujem prenos z NRSR. Sledujem, počúvam až do konca a som na infarkt. Márne  čakám na slová ako poďakovanie, vďaka a pod. určené človeku, ktorý sa o Ústavu a našu štátnosť najviacej zaslúžil. Nechápem dnešnú dobu, nerozumiem politikom, pripadajú mi neúprimní, falošní a ako by sa báli priznať a povedať pravdu, komu patrí najväčšia vďaka za všetko v SR. Pokračovať v čítaní „List od občianky ku dňu Ústavy“